Dôležitá informácia: Táto trasa je dostupná len v sprievode HORSKÉHO VODCU a teda ani ja nemôžem vystúpiť na Lomnický štít sám. Medzi vybrané trasy som ju zaradil len ako zaujímavosť.
Základné údaje
Čas: cca 3,5 - 5 hod
Vzdialenosť: cca 8,6 km
Prevýšenie: cca 1 431 m
Trasa
Hrebienok - Nad Rainerovou útulňou - Zamkovského chata - Téryho chata - "Jordánova cesta" - Lomnický štít
Obtiažnosť
Technická: 5/5
Kondičná: 5/5
Podľa horolezeckej obtiažnosti: II
Popis trasy
Celé dobrodružstvo začína skoro ráno na Hrebienku kde sme sa takmer po roku opäť stretli s Tomášom, naším vodcom. Tentokrát však zostavu dopĺňa môj kamarát Ondrej. Svižným tempom sa vydávame smerom k Téryho chate. Míňame históriou opradenú Rainerovu útulňu či Zamkovského chatu a pred nami je už len Malá Studená dolina. Po necelých dvoch hodinách sa už zohrievame pri teplom čaji na Téryho chate. Posledné minúty stúpania k chate nám do chrbtov svietilo už aj slnko a očakávali sme príjemný slnečný deň. Posilnení čajom opúšťame chatu a smerujeme naše kroky prvýkrát mimo vyznačený chodník.
Mimo chodníka je súvislá, ale pomerne tvrdá snehová pokrývka, po ktorej smerujeme čoraz bližšie k západným stenám Lomnického štítu. Po necelej pol hodine prichádzame do bodu kde si musíme nasadiť kompletnú výstroj - mačky, sedák, prilbu a cepíny. Uviažeme sa na leno a smerujeme prudko nahor. Skala je pevná a bez snehu, no pomerne studená. Krok po kroku stúpame a s každým metrom navyše pozorujeme, že pribúda sneh. Náročnosť sa postupne zvyšuje a ani nebadáme ako strácame čas, no len z dôvodu bezpečnosti. V istom momente zisťujeme, že sa doslova brodíme hlbokým snehom, ktorý nie je úplne stabilný a miestami pod sebou strhneme snehovú platňu. Po dlhšej chvíli sa posilníme a čaká nás náročný výstup do Jordánovej štrbiny.
Ocitáme sa na hrane medzi Malou Studenou dolinou a Medenou kotlinou. Horský vodca išiel overiť schodnosť chodníka v severnej stene, zatiaľ čo ja s kamarátom čakáme. Po chvíli sa vodca vrátil a oznámil nám, že musíme zvoliť obtiažnejší prechod nakoľko je nebezpečné ísť pôvodným chodníkom kvôli množstvu snehu. Prekonávame ťažkú a strmú platňu aby sme opäť mohli zostúpiť o niečo nižšie a bližšie k chodníku, ktorým sme mali ísť. Nakoniec obchádzame Poslednú vežu po exponovanej skalnej rímsek na strane Medenej kotliny a klesáme k Poslednej štrbine. Po ľavej strane obídeme aj Lomnickú vežičku a vchádzame do sedielka pod Lomnickým štítom. Obtiažnosť za normálnych podmienok nepresahuje I. no v týchto podmienkach sa zmenila na III. Nechávame sa viesť líniou strmého hrebeňa s reťazami a kramlami v komíne, ktoré robia túto cestu bezpečnejšou. Vzhľadom na obrovské vyčerpanie sú posledné metre veľmi obtiažne, no nakoniec sme dosiahli vrchol Lomnického štítu.
Cesta, ktorá trvá obvykle 4 hodiny, vzhľadom na obtiažne snehové podmienky v našom prípade trvala vyše 8 hodín. Nestihli sme poslednú lanovku z Lomnického štítu a blížil sa večer. Jedinými možnosťami bol zostup k Skalnatému plesu, alebo nocľah na vrchole, ktorý ale nezávisel na nás. Nakoniec nás personál Lomnického štítu nechal prenocovať na karimatkách priamo na vrchole a tak sme strávili unavení, ale spokojní, noc na najvyššom bode Slovenska kde je prenocovanie možné.
Obrázok č.1: Skoré ráno na Hrebienku
Obrázok č.2: Téryho chata
Obrázok č.3: Pohľad na Prostredný hrot
Obrázok č.4: V severnej stene Lomnického štítu
Obrázok č.5: Skoré ráno na Lomnickom štíte
