Batizovská dolina - dolinou nevedie turistický chodník a jej ústím pri Batizovskom plese vedie Tatranská magistrála. Využívaná je hlavne pri zostupoch alebo výstupoch na Gerlachovský štít. Jej rozloha je 523 ha
Bielovodská dolina - je najrozvetvenejšou tatranskou dolinou. Ohraničuje ju masív Širokej, hlavný hrebeň Tatier od Malého Javorového štítu až po Rysy a Sedem Granátov na západe. V dolnej časti má formu ľadovcovej doliny s dobre vyvinutým profilom v tvare písmena "U". Jej východiskovým bodom je Lysá Poľana, má rozlohu 3 712 ha a vedie k sedlu Prielom
Dolina Bielej vody - chránená lokalita v Doline Kežmarskej Bielej vody vo východnej časti Vysokých Tatier medzi rázsochou Lomnického štítu a Belianskymi Tatrami. Je pre ňu typický ľadovcový reliéf s bohatou flórou na kryštaliniku a vápencoch. Má rozlohu 1 661 ha
Dolina Kežmarskej Bielej vody - jedna z najkrajších dolín východnej časti Vysokých Tatier, ktorá sa člení na Predné Meďodoly, Dolinu Zeleného plesa a Dolinu Bielych plies. V minulosti stála v blízkosti Veľkého Bieleho plesa Kežmarská chata
Dolina Siedmich prameňov - dolina v JV časti Belianskych Tatier s celkovou dĺžkou 3 km. Turisticky prístupná, avšak málo navštevovaná, dolina, ktorú odvodňuje Čierna voda a nachádza sa v nej chata Plesnivec. Ide o botanicky veľmi zaujímavú dolinu
Dolina Zeleného plesa - člení sa na Medenú kotlinu, Veľkú Zmrzlú dolinu, Malú Zmrzlú dolinu a Červenú dolinku. Nad dolinou dominujú vrcholy Kežmarského štítu, Lomnického štítu, Pyšného štítu alebo Baraních rohov, Kolového štítu či Jastrabej veže. Pri Zelenom plese je chata, ktorá kedysi niesla názov po prof. Albertovi Brnčalovi, ktorý zahynul v skalách pod Jastrabím sedlom
Furkotská dolina - prahová dolina lemovaná hrebeňmi Soliska a Ostrej, v ktorej sa nachádza viacero plies. V jej závere je Furkotský štít a má rozlohu 842 ha s výskytom a ochranou dôležitých endemitov
Hlinská dolina - jedna z hlavných vetiev Kôprovej doliny. Cez Vyšné Kôprovské sedlo je možný výstup na Kôprovský štít alebo prechod do Mengusovskej doliny. Východiskom do doliny sú Tri studničky alebo Podbanské
Javorová dolina - patrí k najväčším tatranským dolinám. V strednej časti sa vetví na mnoho ďalších dolín a doliniek ako napr. Zadné Meďodoly alebo Kolová dolina. Je dlhá 10 km a na ploche 2 251 ha ju odvodňuje potok Javorinka
Kačacia dolina - dolina, ktorou nevedie turistický chodník. Pohľady do nej sú však možné z trasy, ktorá vedie Bielovodskou dolinou cez Litvorovú kotlinu do sedla Prielom. Severné a severozápadné steny Gerlachu, Batizovského štítu, Kačacieho štítu, Zlobivej, Rumanovho štítu a Gánku z nej vytvárajú prekrásny tatranský amfiteáter
Kôprová dolina - mohutná, rozvetvená dolina medzi Liptovskými kopami a rázsochou Kriváňa. Dlhá asi 13 km s viacerými bočnými dolinkami s karovými plesami a s vodopádmi (najznámejšie sú Kmeťov a Vajanského vodopád). Má rozlohu 3 221 ha
Litvorová dolina - nachádza sa v závere Bielovodskej doliny. Leží v nej Litvorové pleso a prechádza ňou modro-značkovaný turistický chodník z Lysej Poľany na Zbojnícku chatu alebo ku Sliezskemu domu
Malá Studená dolina - turisticky vyhľadávaná, 4 km dlhá dolina, ktorej začiatok je nad Hrebienkom. Na jej konci je Téryho chata a 5 Spišských plies, pričom turisti ju využívajú hlavne na prechod cez Priečne sedlo
Mengusovská dolina - jedna z najväčších dolín vo Vysokých Tatrách. Bohatá na výskyt bridlíc v granodioritovom masíve, pestrých bralných a glaciálnych foriem reliéfu a veľkých plies. Je dlhá 8 km pričom sa delí na Hincovu kotlinu a Kotlinu Žabích plies. V jej závere nájdeme Veľké Hincovo pleso
Mlynická dolina - vysokohorská dolina ľadovcového pôvodu. Je príklad typickej vertikálnej stupňovitosti typov krajiny. V Mlynickej doline je najvyššia horná hranica lesa vo Vysokých Tatrách. Dlhá 6 km a vzácna výskytom mnohých endemitov, zákonom chránených rastlín a kriticky ohrozených rastlinných druhov. Rozkladá sa na ploche 704 ha a nájdeme v nej okrem viacerých plies aj známy vodopád Skok
Skalnatá dolina - vysokohorská dolina ľadovcového pôvodu. Je to jedna z najmenších hlavných tatranských dolín s výskytom glaciálnych foriem reliéfu na granitoch a mylonitoch so Skalnatým plesom na dne kotliny. Patrí medzi najnavštevovanejšie doliny aj vďaka vysutej lanovke či Skalnatému plesu a jej plocha je 1 069 ha
Slavkovská dolina - malá terasovitá dolina s vyvinutou morénovou oblasťou. Má rozlohu 979 ha
Svišťová dolina - bočná dolina Bielovodskej doliny. Na jej najvyššej terase leží Zamrznuté pleso, najvyššie pleso severných strán Vysokých Tatier (2 043 m n. m.)
Tichá dolina - turisticky významná dolina. Má dĺžku 14 km a v čase najväčšieho posledného zaľadnenia mal ľadovec dĺžku 5,5 km a hrúbku 130 m
Ťažká dolina - visutá prahová dolina ľadovcového pôvodu. Spadá do Bielovodskej doliny SV smerom. V doline vo výške 1 762 m n. m. leží Zmrzlé pleso potokom spojené s Ťažkým plesom (1 611 m n. m.)
Važecká dolina - lemuje južný hrebeň Kriváňa a v jej dolnej lesnatej časti leží Jamské pleso, v hornej skalnatej časti zase Krivánske Zelené pleso
Velická dolina - leží pod rázsochami Gerlachovského štítu v dĺžke 6 km. Na vrchu začína širokým amfiteátrom a nižšie, na druhom kotlovom stupni nájdeme dve plieska a na štvrtom kotlovom stupni je Dlhé pleso. Na šiestom kotlovom stupni leží zanikajúce Kvetnicové pleso v časti nazývané Kvetnica, po ktorej nasleduje vodopád, tzv. "Večný dážď", na dne ktorého nájdeme Velické pleso
Veľká Studená dolina - vysokohorská, 6 km dlhá dolina ľadovcového pôvodu v strednej časti Vysokých Tatier s nástupným bodom na Hrebienku. Je to dolina s najväčším počtom plies a v jej závere leží najvyššie položené Ľadové pleso (2 057 m n. m.). V doline sú dva významné značené turistické chodníky, do Bielovodskej doliny cez sedlo Prielom a chodník prichádzajúci z Malej Studenej doliny cez Priečne sedlo
Veľká Zmrzlá dolina - prístup k nej vedie z Doliny Zeleného plesa len s horským vodcom
Zadná Javorová dolina - je najvyšším kotlom a záverom Javorovej doliny. Na kotlovej plošine v najnižšej časti kotla Zadnej Javorovej doliny je Žabie Javorové pleso. Cez sedlo Sedielko možno prejsť z Tatranskej Javoriny do Malej Studenej doliny
Zadné Meďodoly - najmohutnejšia vetva Javorovej doliny. Tvorí hranicu medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami. V dôsledku ťažby je horná hranica lesa znížená
Zlomisková dolina - široká dolina v strednej časti Vysokých Tatier. Lemujú ju vrcholy od Kôpok, Ťažkého štítu, Vysokej, Dračieho štítu, Ošarpancov, Gánku, Rumanovho štítu, Zlobivej cez Popradský Ľadový štít a Končistú až po Tupú. Turisticky neprístupná. Preteká ňou Ľadový potok z Ľadového plesa, okrem ktorého v nej nájdeme aj Dračie a Rumanovo pleso. Krásne zábery na ňu sú z Tatranskej magistrály medzi Štrbským a Popradským plesom
Furkotská dolina
Malá Studená dolina
Mlynická dolina
Velická dolina
Veľká Studená dolina
Zlomisková dolina
Mengusovská dolina
Hlinská dolina
Temnosmrečinská dolina
- LACIKA, J. A I. 2009. Slovensko A – Ž. Bratislava : Ikar, 2009. 488 s. ISBN 978-80-551-2048-5
- KOLEKTÍV AUTOROV. 2009. VYSOKÉ TATRY. Edícia turistických máp 1:50 000. Textová časť. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. 110 s.
- LACKOVIČ, M. 2011. Chodníky k plesám. Bratislava : Ikar, 2011. 239 s. ISBN 978-80-551-2386-8