Z geologického hľadiska patria Vysoké Tatry medzi jadrové pohoria. Znamená to, že sú budované kryštalicko-druhohornými horninami (jadro) ako napríklad ruly, svory a žuly. Na jadre, inak nazývanom aj kryštalinikum, sa nachádza obalová séria alebo sedimenty v podobe vápencov a dolomitov, ktorá spolu s kryštalinikom vytvára tatrikum.
Stavba: 1, Jadro (predkarbónske horniny) – ruly, svory, fylity, kremence, granity, žuly = KRYŠTALINIKUM
2, Obalová séria (sedimenty) – vápence, dolomity druhohorného veku + kryštalinikum = TATRIKUM
Podľa Hajka a i. (1982) vystupujú druhohory len na severnom okraji. Prevládajúcim členom kryštalinika sú karbónske granitoidy (prvohory). Najrozšírenejším je biotitický granodiorit, ktorý buduje podstatnú časť masívu Vysokých Tatier. Staršie predkambrické kryštalické bridlice (ruly, svory, amfibolity a migmatity) sa vyskytujú len na malých plochách v nadloží granitoidného masívu. Mladšie paleozoikum je vo Vysokých Tatrách zastúpené výskytom permu v sedle Kopy (meďodolský zlepenec). Lacika a i. (2009) tvrdí, že v starších treťohorách sa Pratatry ponorili do mora, kde sa na nich usadili vrstvy flyšových sedimentov a v mladších treťohorách sa začali dvíhať, čo sa deje dodnes. V štvrtohorách sa počas cyklického ochladenia klímy tatranské doliny zaľadnili, pričom ľadovce vymodelovali dnešný členitý bralný reliéf s trogmi, karmi, morénami a inými ľadovcovými formami.
- HAJKO, V. A I. 1982. Encyklopédia Slovenska VI . zväzok. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982. 774 s. ISBN 71-058-82
- LACIKA, J. A I. 2009. Slovensko A – Ž. Bratislava : Ikar, 2009. 488 s. ISBN 978-80-551-2048-5