Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

Počasie‚ vodstvo a pôdy

POČASIE

Podľa mapy klimatických oblastí od Lapina a i. (2002) zaraďujeme Vysoké Tatry do chladného a studeného horského okrsku, ktoré sú typické priemernými júlovými teplotami medzi 10 - 12°C, resp. teplotami pod 10°C. Priemerné ročné teploty sú podľa Laciku a i. (2009) 0 až -4°C (Lomnický štít -3,9°C). Priemerné ročné úhrny zrážok sú 1 500 - 2 200 mm. Typická je aj nestálosť počasia a vysoká veternosť (300 veterných dní ročne). Padavé vetry môžu niekedy dosahovať silu víchrice a spôsobiť rozsiahle škody (víchrica v novembri 2004). 

 

VODSTVO

Hydrologicky patria Vysoké Tatry k povodiu Popradu a Dunajca (úmorie Baltického mora), len západné okraje odvádzajú vodu k Váhu (úmorie Čierneho mora) (Hajko a i., 1982). K Váhu odteká Kôprový potok prostredníctvom Bielej a Biely Váh. Poprad odvádza Mlynicu, Studený potok a Kežmarskú Bielu vodu, Dunajec Javorinku a Bielu vodu (Bialku). Vo Vysokých Tatrách je vyše 80 plies, jazier ľadovcového pôvodu. Sú dvojakého typu: karové, vzniknuté v depresiách vyhĺbených ľadovcom, a hradené, ktoré vznikli nad valmi čelných morén. Väčšina tatranských plies je karových. Najväčšie v slovenskej časti Vysokých Tatier je Veľké Hincovo pleso (rozloha 20,08 ha, hĺbka 53 m) a najvyššie položené je Modré pleso vo Veľkej Studenej doline vo výške 2 190 m n. m. K hradeným plesám patrí napríklad Velické, Skalnaté, Zelené, Kolové a Čierne Jaovorové pleso. 

 

PÔDY

Šály a Šurina (2002) vo svojej mape pôd uvádzajú, že na území Vysokých Tatier môžeme pozorovať dva pôdne typy. Najväčšie zastúpenie majú litozeme modálne silikátové a rankre Menšie, ale predsa podstatné zastúpenie majú aj podzoly modálne a humusovo-železité. 

Litozem je málo vyvinutá plytká pôda, ktorá vznikla na pevných a spevnených karbonátových alebo silikátových horninách. Je bez porastu a vyskytuje sa vo vyšších polohách prevažne na alpínskych lúkach.

Substrát rankru tvoria silne skeletnaté zvetraliny pevných silikátových hornín (granity, kremité diority, ryolity, dacity, ruly, svory, migmatity a pod.) a preto obsahuje viac ako 50% skeletu. Vyskytuje sa na strmých svahoch, nejde však o plošné zastúpenie týchto pôd, skôr o územia ostrovčekovitého charakteru, vo vysokohorských oblastiach nad hranicou lesa, pod kosodrevinou až alpínskymi lúkami prípadne pod sutinovými lesmi. 

Pôda podzolov je extrémne kyslá vo všetkých horizontoch. Pôdotvorný substrát tvoria ľahšie zvetraliny kyslých hornín (granitoidy, ryolity), v nižších polohách iné extrémne kyslé a minerálne chudobné sedimentárne horniny (kremence, kvarcity, kremité pieskovce niekedy aj viate piesky). Vyskytujú sa vo vrcholových častiach kryštalických pohorí, zväčša pod smrekovým lesom, ďalej pod kosodrevinou, alpínskymi lúkami, v nížinných oblastiach pod borovicovými lesmi. 

 

  1. HAJKO, V. A I. 1982. Encyklopédia Slovenska VI . zväzok. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982. 774 s. ISBN 71-058-82
  2. LACIKA, J. A I. 2009. Slovensko A – Ž. Bratislava : Ikar, 2009. 488 s. ISBN 978-80-551-2048-5
  3. LAPIN, M. A I. 2002. Klimatické oblasti. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny SR. Hrnčiarová, T. red. Bratislava : MŽP; Banská Bystrica : SAŽP. 2002. 344 s. ISBN 80-88833-27-2
  4. ŠÁLY, R. – ŠURINA, B. 2002. Pôdy. Mierka 1 : 500 000. In: Atlas krajiny SR. Hrnčiarová, T. red. Bratislava : MŽP; Banská Bystrica : SAŽP. 2002. 344 s. ISBN 80-88833-27-2
TOPlist
aktualizované: 08.06.2016 13:47:44