Pre pohorie je charakteristický bralný vysokohorský glaciálny reliéf v klasickej podobe, ktorá je výsledkom viacnásobného intenzívneho zaľadnenia v pleistocéne. Vo Vysokých Tatrách bolo v pleistocéne 17 väčších dolinných ľadovcov a početné menšie karové ľadovce. Dĺžka dolinných ľadovcov posledného glaciálu (wűrmu) sa pohybovala medzi 3 - 13 km a hrúbka ľadu dosahovala 50 - 280 m. Staršie riské zaľadnenie malo vo Vysokých Tatrách ešte väčší rozsah (Hajko a i., 1982).
Vysoké Tatry mali aj plošne najrozsiahlejšiu ľadovcovú pokrývku. Najväčšie horské ľadovce tam dosahovali v období wűrmského zaľadnenia dĺžku viac ako 10 km. Najdlhší ľadovec v Bielovodskej doline mal dĺžku 13 km (hrúbku asi 300 m), v Kôprovej doline 12,5 km a v Mengusovskej doline 10,7 km (Lukniš a i., 1972). Vo Vysokých Tatrách bola zaľadnená aj Važecká, Furkotská, Mlynická, Batizovská, Velická, Slavkovská, Malá a Veľká Studená, Skalnatá, Huncovská dolina, dolina Kežmarskej Bielej vody, dolina Bielych plies, Javorová a Široká dolina. Viac zaľadnená bola južná strana Tatier, kde sa utvorilo viac ľadovcov a tie boli vo všeobecnosti dlhšie.
Mlynická dolina
Autor: Martin Remeň (2013-09-04)
Ľadovce pri svojom pozvoľnom pohybe prehlbovali dná a boky dolín a stvárnili ich do korytových tvarov s plochým dnom (trógy). V záveroch dolín vytvárali široké ľadovcové kotly (kary). Po ústupe ľadovcov vznikli vo vyhĺbených depresiách plesá (Jamské, Štrbské, Popradské, Batizovské, Velické, Skalnaté, Zelené...) a na skalných stupňoch vodopády (Hviezdoslavov vodopád, Obrovský vodopád, vodopád Skok, Kmeťov vodopád...). Bočnou eróziou podtínali a zužovali ľadovce ústredný chrbát i rázsochy a vytvorili úzke bralné hrebene s rozoklaným reliéfom. Nenarušená zostala len južná časť zlomových strání.
Spišské plesá v Malej studenej doline
Autor: Martin Remeň (2013-08-17)
-
HAJKO, V. A I. 1982. Encyklopédia Slovenska VI . zväzok. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982. 774 s. ISBN 71-058-82
-
LUKNIŠ, M. A I. 1972. Slovensko. 2: Príroda. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1972. 920 s. ISBN 65-043-72